reklama

O pútnikoch na brehoch

Sedím na brehu Domaše, na malom móle pri ceste z Tíšavy na Trepec. Oproti vidno majestátny kelčiansky kostol a 56 karavanov, ktoré sa neďaleko neho teraz v júni usadili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Čo to musia byť za nomádi, keď si rok čo rok takto tesne pred hlavnou letnou sezónou vezmú dovolenku a brázdia Európu. Holanďania, Nemci, Rakúšania a ďalší. To sa naozaj musia stretnúť spriaznené ľudské duše, ktoré zdieľajú spoločne pár metrov štvorcových na kolesách. Ráno si urobia kávu a vyrazia obdivovať okolitú krajinu. Je to kontrast oproti niektorým rybárom a chatárom, čo zahĺbili svoje nelegálne búdky na brehoch vodnej nádrže. Tu zapustili korene a s kamennou zotrvačnosťou sa sem vracajú, aby svoje chajdy nejako vytunili. Je to tu samá bizarná zbierka starých gaučov, stolíkov či skriniek, ktorých sa niekto nevedel vzdať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Na mieste vodnej nádrže bola kedysi obec Trepec
Na mieste vodnej nádrže bola kedysi obec Trepec (zdroj: AE)

 Na Trepci je to iné. Tu sa museli ľudia vzdať domova. Jediné, čo po nich ostalo, je takmer stotridsaťročný kostol. Páči sa mi, že sa dá do jeho predsiene vstúpiť. V interiéri je skvelá akustika. V minulosti som si v ňom skúsil zaspievať. Každý rok, aj najbližšiu nedeľu, ku kostolu na člnoch doplávajú niekdajší obyvatelia zatopenej dediny. Vystúpia a poberú sa hore provizórnymi schodíkmi ku krížu s nápisom v archaickej zemplínčine: „Ježiši Krisce, zmiluj še nad nami. Dali postavicz Petricsko Mária i Konecsni Mária 1905.“ Ďalší pútnici prídu po vlastných – buď od Tíšavy alebo od Dobrej. Budú spomínať. Tam sme mali stodolu, tu sýpku, na tento kopec sme chodili na jahody. Iste si aj poplačú. Je fajn, že aspoň raz v roku sa v kostole na sviatok Božského srdca Ježišovho koná odpustová omša.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Trepecký kostol - jediné, čo zostalo po zatopenej dedine
Trepecký kostol - jediné, čo zostalo po zatopenej dedine (zdroj: AE)
Interiér kostola
Interiér kostola (zdroj: AE)

 Pohľadom na slnečné hodiny trepeckého kostola opúšťam brehy Domaše. Cez hustý, ale zato príjemne chladivý les v tejto horúčave vystúpim na kopec Grófňa. Z jeho vrcholu vidno síce len malú časť vodnej nádrže, ale tiež všetkých 56 kelčianskych karavanov. Je dobré, že aj táto doba má svojich pútnikov. A možno sme nimi všetci, len každý iným spôsobom.

Výhľad z vrchu Grófňa
Výhľad z vrchu Grófňa (zdroj: AE)
Adrián Eštok

Adrián Eštok

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som na jednej veľkej ceste. Niekedy je to diaľnica, inokedy makačka do kopca. Ale kým je s kým, je dobre. Zoznam autorových rubrík:  MestečkáSúkromnéCestovačkyČítaníčkaZ minulostiNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu