reklama

V Kopernikovom meste

Perník a Kopernik – dva najznámejšie symboly jedného z najkrajších poľských miest. Toruň je vzdialený od slovenských hraníc pomerne ďaleko. Leží na polceste medzi Varšavou a Gdaňskom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vznik Toruňa súvisí s rádom nemeckých rytierov. Tí si na pravom brehu Visly vybudovali v prvej polovici 13. storočia pevnosť, ktorú postupne rozširovali. Popri nej vznikla osada, ktorá 28. decembra 1233 dostala privilégiom mestské práva. To ale máme na mysli Staré Mesto. Popri ňom a rytierskom hrade sa začalo vyvíjať aj Nové Mesto, ktoré dostalo mestské práva v roku 1264. Dodnes možno na starých vyobrazeniach vidieť, že všetky tri súčasti Toruňa (Staré Mesto, Nové Mesto aj rytiersky hrad) sú obohnané hradbami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mesto celkom slušne bohatlo z obchodu na Visle, keďže už po roku 1280 bol Toruň členom prestížnej Hanzy. Mešťania a rád nemeckých rytierov sa nemali príliš v láske. Ale kým Torunčania definitívne rytierov pošlú do dejín, aspoň raz by sme sa o ráde nemeckých rytierov mali ešte zmieniť. Ide síce o legendu, ale veľmi dôležitú. Ako to už v stredoveku chodilo, spomenutí rytieri po jednej svojej výprave na východ do Litvy (najprv riešili Prusov na západe) priviedli do miestneho kláštora benediktínok aj skupinu dievčat. Jednou z nich bola aj sestra Katarína. Výborná pekárka raz z ražnej múky, medu a korenia napiekla perníky v podobe šiestich spojených medailónikov. Veliteľovi rádu tak zachutili, že ich odvtedy na jej počesť nazývali katarínky, poľsky katarzynki. Neboli by to Torunčania so svojím obchodným duchom, keby z tejto delikatesy neurobili vývozný artikel známy po celej Európe. Ak chcete vedieť viac, navštívte v Toruni Muzeum piernika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Katarínka, typický toruňský perník
Katarínka, typický toruňský perník (zdroj: Muzeum Okręgowe w Toruniu)
Časť fortifikácie niekdajšieho rytierskeho hradu
Časť fortifikácie niekdajšieho rytierskeho hradu 

Ale poďme od kataríniek alias toruňského perníka k zlomovému roku 1454. Vtedy mešťania napadli križiacku pevnosť a rytierov z brehu Visly vyhnali. Hrad bol zničený a na jeho mieste zriadila mestská rada smetisko. Začala trinásťročná vojna medzi rádom nemeckých rytierov a poľskou armádou. Po jej skončení sa mesto stalo súčasťou Poľska. O sedem rokov po tom sa stala asi najdôležitejšia udalosť v dejinách mesta. To ale Torunčania vtedy sotva tušili. V roku 1473 v jednom z tunajších domov prišiel na svet Mikuláš Kopernik (po poľsky Mikołaj Kopernik). Kto by nepoznal svetoznámeho zástancu heliocentrizmu. Ako typický renesančný človek sa ale nevenoval len astronómii, ale tiež matematike, ekonómii, medicíne, právu či poézii. O Kopernika zakopnete všade. Má tu svoju ulicu, sochu na najdôležitejšom námestí, je tu jeho múzeum, v katedrále opatrujú aj krstiteľnicu, v ktorej bol pravdepodobne pokrstený, meno po ňom nesie miestna univerzita, nákupné centrum a určite mnoho ďalšieho. Treba sa len vybrať do toruňských ulíc. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V Poľsku poznajú Kopernika všetci, aj tí najmenší. Na námestí má jeho socha okolo krku fanúšikovský šál. Bolo to totiž v čase, keď Poliaci organizovali futbalové Euro
V Poľsku poznajú Kopernika všetci, aj tí najmenší. Na námestí má jeho socha okolo krku fanúšikovský šál. Bolo to totiž v čase, keď Poliaci organizovali futbalové Euro 
V Toruni, rodisku svetoznámeho astronóma, narazíte na Kopernika všade
V Toruni, rodisku svetoznámeho astronóma, narazíte na Kopernika všade 

Srdcom mesta je pekné Staromestské námestie (Rynek Staromiejski). V jeho strede stojí štvorkrídlová tehlová stavba radnice. Keď ju koncom 14. storočia začali stavať, bola ešte gotická. V roku 1603 ju prebudoval holandský architekt Antoni van Obbergen v štýle neskorej holandskej renesancie. Počas obliehania mesta Švédmi o sto rokov bola zničená, ale v roku 1737 ju opäť zrekonštruovali. Na námestí možno vidieť krásne meštianske domy, typické pre hanzovné mestá. Svedčia o prosperite mešťanov. Tú v 17. a 18. storočí narušili Švédi. K pokoju v meste neprispeli tiež spory medzi katolíkmi a protestatmi, ktoré viedli k vzájomným potýčkam a dokonca až k poprave richtára.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Podoba veže radnice pred rokom 1703, keď ju počas nájazdu zničili Švédi. O histórii radnice sa dá dozvedieť viac priamo v jej priestoroch
Podoba veže radnice pred rokom 1703, keď ju počas nájazdu zničili Švédi. O histórii radnice sa dá dozvedieť viac priamo v jej priestoroch 
Pohľad na dnešnú podobu veže z radničného nádvoria
Pohľad na dnešnú podobu veže z radničného nádvoria 
Z radničnej veže vidno meštianske, kedysi hanzovné domy aj s ich strechami
Z radničnej veže vidno meštianske, kedysi hanzovné domy aj s ich strechami 
Dom Artusa na Staromestskom námestí slúži na kultúrne účely. Na jeho priečelí si možno všimnúť vyvesený mestský erb, ktorý drží anjel. Podľa legendy anjel drží ochrannú nad mestom odvtedy, čo Torunčania dali v meste odliať najväčší zvon v Poľsku
Dom Artusa na Staromestskom námestí slúži na kultúrne účely. Na jeho priečelí si možno všimnúť vyvesený mestský erb, ktorý drží anjel. Podľa legendy anjel drží ochrannú nad mestom odvtedy, čo Torunčania dali v meste odliať najväčší zvon v Poľsku 
Obrázok blogu
Widoki z lotu ptaka, povedali by Poliaci na tieto zábery mesta. Aj takéto vyhliadky sa ponúkajú z radničnej veže
Widoki z lotu ptaka, povedali by Poliaci na tieto zábery mesta. Aj takéto vyhliadky sa ponúkajú z radničnej veže 

Už dlhšie si zálusk na Toruň robilo Prusko. V roku 1793 mu to vyšlo, mesto sa totiž po druhom delení Poľska stalo súčasťou tohto severonemeckého štátu. Krátko v rokoch 1807–1815 počas napoleonských vojen bol Toruň súčasťou Varšavského vojvodstva. Mesto sa vtedy pripravovalo aj na vpád ruskej armády. Po porážke Napoleona (ktorý tu niekoľko dní aj prebýval) pripadlo mesto opäť Prusku. V druhej polovici 19. storočia spojili Toruň železnicou s Berlínom, Gdaňskom aj Varšavou. Od roku 1920 s výnimkou druhej svetovej vojny, keď bolo okupované hitlerovským Nemeckom, už bolo súčasťou Poľska.

Tehlová budova v pozadí je Katedrálna bazilika sv. Jánov. V jej interiéri sa na nachádza krstiteľnica, ktorú údajne použili aj pri krste Mikuláša Kopernika
Tehlová budova v pozadí je Katedrálna bazilika sv. Jánov. V jej interiéri sa na nachádza krstiteľnica, ktorú údajne použili aj pri krste Mikuláša Kopernika 
Vo veži baziliky sa nachádza najväčší stredoveký zvon v Poľsku. Váži presne 7238 kilogramov a len jeho srdce je okolo 200-kilové. Zaujímavé sú okolnosti jeho vzniku, mešťania totiž s koncom roka 1500 očakávali aj koniec sveta. Keďže si chceli nakloniť priazeň Boha, urobili veľkú zbierku mincí, pokladov a ďalších kovových vecí. Majster Schmidt potom odlial zvon, ktorý sa rozozvučal v noci z 31. decembra 1500 na 1. januára 1501. Koniec sveta sa nekonal a Bohu sa to tak zapáčilo, že poslal mestu anjela-ochrancu. Ten doteraz drží v rukách na všetkých vyobrazeniach mestský erb
Vo veži baziliky sa nachádza najväčší stredoveký zvon v Poľsku. Váži presne 7238 kilogramov a len jeho srdce je okolo 200-kilové. Zaujímavé sú okolnosti jeho vzniku, mešťania totiž s koncom roka 1500 očakávali aj koniec sveta. Keďže si chceli nakloniť priazeň Boha, urobili veľkú zbierku mincí, pokladov a ďalších kovových vecí. Majster Schmidt potom odlial zvon, ktorý sa rozozvučal v noci z 31. decembra 1500 na 1. januára 1501. Koniec sveta sa nekonal a Bohu sa to tak zapáčilo, že poslal mestu anjela-ochrancu. Ten doteraz drží v rukách na všetkých vyobrazeniach mestský erb 
Podľa inej legendy Toruň kedysi trápili premnožené žaby v meste. Ohrozovali obchod a mešťania už boli z toho zúfalí. Problém vyriešil jeden fidlikant. Žabám sa jeho hra na husliach tak páčila, že ho nasledovali až za mesto k Visle. Na hlavnom toruňskom námestí preto nájdete okrem iného aj takéto zlaté žaby. A je tam aj fidlikant
Podľa inej legendy Toruň kedysi trápili premnožené žaby v meste. Ohrozovali obchod a mešťania už boli z toho zúfalí. Problém vyriešil jeden fidlikant. Žabám sa jeho hra na husliach tak páčila, že ho nasledovali až za mesto k Visle. Na hlavnom toruňskom námestí preto nájdete okrem iného aj takéto zlaté žaby. A je tam aj fidlikant 
Toruň nie je len história. Toto je napríklad bábkové divadlo v podobe šatníkovej skrine, ktorú po poľsky nazývajú szafa
Toruň nie je len história. Toto je napríklad bábkové divadlo v podobe šatníkovej skrine, ktorú po poľsky nazývajú szafa 
Partnerským mestom Toruňa je aj slovenská Čadca
Partnerským mestom Toruňa je aj slovenská Čadca 

Dnes má Toruň vyše dvestotisíc obyvateľov. V uliciach okrem miestnych obyvateľov a početných turistov môžete vidieť aj veľa mladých ľudí, keďže Toruň je aj univerzitným mestom. Všade sú tu krásne kaviarničky (a ešte krajšie Poľky), veľa múzeí, kostoly, divadlá či planetárium s najväčším rádioteleskopom v strednej Európe. Ak dostanete chuť na poľské jedlo, ochutnajte pierogi. Nám ich vynikajúce pripravili v podniku Pierogarnia Stary Toruń. Na palacinky sa oplatí ísť do reštaurácie Manekin. Mesto, ktoré je od roku 1997 zapísané v zozname UNESCO, stojí za to ochutnať.

Pohľad na mesto z mostu nad Vislou
Pohľad na mesto z mostu nad Vislou 
Adrián Eštok

Adrián Eštok

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som na jednej veľkej ceste. Niekedy je to diaľnica, inokedy makačka do kopca. Ale kým je s kým, je dobre. Zoznam autorových rubrík:  MestečkáSúkromnéCestovačkyČítaníčkaZ minulostiNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu