Zaskočila ma. Myslela tie v telke. „No, boli, napríklad také o kapuste,“ vybaví sa mi a celkom rozumiem jej údivu. „Normálne o kapuste v akcii?“ „Nie, iba o kapuste, že ju treba jesť,“ usmievam sa nad nenormálnou „normálnosťou“ normalizačnej reklamy.
Chvíľu sme sa so slovenskou kolegyňou zamýšľali, že ako to bolo s tými akciami. Nakoniec sme ale predsa len „človeku kapitalizmu“ vysvetlili, že akcie známe dnes z letákov i telky vtedy ani nemuseli byť, lebo ceny tu boli jednotné a boli už dokonca dopredu vytlačené na obaloch výrobkov. O (ne)konkurencii nehovoriac. Ale čo tá kapusta? Prečo práve reklama na kapustu, vŕtalo mi ešte v hlave. Guľatá zelená odpoveď sa po úrodnej sezóne kotúľa z preplneného skladu.
A boli za socializmu reklamy?
Sedím si dnes na obede a pár metrov odo mňa kolegyne, jedna Slovenka, druhá Rakúšanka, koštujú čaj. „Chutí trochu ako Bajo, pamätáš?“ usmejem sa na jednu z nich, ktorá mi prikyvuje a už aj rozoberáme rozdiel medzi žuvačkami nášho detstva. Pedro verzus Bajo. Zrazu sa naša kolegyňa z neďalekej cudziny nechápavo spýta: „A boli tu vôbec za socializmu reklamy?“