O jednom rannom bežaní

Autor: Adrián Eštok | 11.11.2015 o 20:00 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  570x

Dnes všetci behajú… a varia. Asi aby mohli ďalej variť bez pocitu viny. Ale skôr to robia pre seba. Pre svoje zdravie. Behanie však niekedy môže mať aj hlbší zmysel.

Je ráno 11. 11. Pekný dátum. Výročie konca prvej svetovej vojny. Vonku je pekne, 18 stupňov. Nad nulou! Martin na bielom koni sa nekoná. Sadnem si do električky smerom do práce. Vodič chvíľu počká. Čaká na asi päťdesiatročného muža, ktorý beží. Tento nebeží pre zdravie a ani z pocitu previnenia po varení. Chce iba stihnúť električku číslo 8. Stihne. Pohneme sa. Zahľadím sa na neho bližšie, veď kto by si nevšimol jeho reflexné vesty, má ich na sebe dve – na spodku oranžovú, na nej potom ešte žltú. Medzitým zastavujeme na najbližšej zastávke, dvere sa otvoria a ja začujem zadychčaný ženský hlas: „Pane, keď ste bežali, vypadli vám okuliare...“ Reflexný pán stihne reflexne načiahnuť ruku k dverám: „Ďakujem pekne!“ Dvere sa zatvárajú, žena ostáva vonku. Ani som si ju nestihol všimnúť. Medzi zastávkami Poštová a Vysoká na bratislavskej Obchodnej nie je veľká vzdialenosť a električky tam musia jazdiť pomalšie. Ale aj tak, tá žena to dala! Bežala. A nie pre seba. Muž v oranžovej aj žltej veste otvára akúsi modlitebnú knižku. Ktovie, možno práve vysiela modlitbu. A možno nie za seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.


Už ste čítali?