V Kopernikovom meste

Autor: Adrián Eštok | 1.9.2015 o 14:50 | (upravené 1.9.2015 o 17:49) Karma článku: 9,33 | Prečítané:  3121x

Perník a Kopernik – dva najznámejšie symboly jedného z najkrajších poľských miest. Toruň je vzdialený od slovenských hraníc pomerne ďaleko. Leží na polceste medzi Varšavou a Gdaňskom.

Vznik Toruňa súvisí s rádom nemeckých rytierov. Tí si na pravom brehu Visly vybudovali v prvej polovici 13. storočia pevnosť, ktorú postupne rozširovali. Popri nej vznikla osada, ktorá 28. decembra 1233 dostala privilégiom mestské práva. To ale máme na mysli Staré Mesto. Popri ňom a rytierskom hrade sa začalo vyvíjať aj Nové Mesto, ktoré dostalo mestské práva v roku 1264. Dodnes možno na starých vyobrazeniach vidieť, že všetky tri súčasti Toruňa (Staré Mesto, Nové Mesto aj rytiersky hrad) sú obohnané hradbami.

Na vyobrazení z roku 1641 možno vidieť vľavo Staré Mesto a vpravo Nové Mesto. Oddelené sú od seba opevnením. Hrad rádu nemeckých rytierov je pri Visle pod Novým Mestom. (Wikipédia)

Mesto celkom slušne bohatlo z obchodu na Visle, keďže už po roku 1280 bol Toruň členom prestížnej Hanzy. Mešťania a rád nemeckých rytierov sa nemali príliš v láske. Ale kým Torunčania definitívne rytierov pošlú do dejín, aspoň raz by sme sa o ráde nemeckých rytierov mali ešte zmieniť. Ide síce o legendu, ale veľmi dôležitú. Ako to už v stredoveku chodilo, spomenutí rytieri po jednej svojej výprave na východ do Litvy (najprv riešili Prusov na západe) priviedli do miestneho kláštora benediktínok aj skupinu dievčat. Jednou z nich bola aj sestra Katarína. Výborná pekárka raz z ražnej múky, medu a korenia napiekla perníky v podobe šiestich spojených medailónikov. Veliteľovi rádu tak zachutili, že ich odvtedy na jej počesť nazývali katarínky, poľsky katarzynki. Neboli by to Torunčania so svojím obchodným duchom, keby z tejto delikatesy neurobili vývozný artikel známy po celej Európe. Ak chcete vedieť viac, navštívte v Toruni Muzeum piernika.

Ale poďme od kataríniek alias toruňského perníka k zlomovému roku 1454. Vtedy mešťania napadli križiacku pevnosť a rytierov z brehu Visly vyhnali. Hrad bol zničený a na jeho mieste zriadila mestská rada smetisko. Začala trinásťročná vojna medzi rádom nemeckých rytierov a poľskou armádou. Po jej skončení sa mesto stalo súčasťou Poľska. O sedem rokov po tom sa stala asi najdôležitejšia udalosť v dejinách mesta. To ale Torunčania vtedy sotva tušili. V roku 1473 v jednom z tunajších domov prišiel na svet Mikuláš Kopernik (po poľsky Mikołaj Kopernik). Kto by nepoznal svetoznámeho zástancu heliocentrizmu. Ako typický renesančný človek sa ale nevenoval len astronómii, ale tiež matematike, ekonómii, medicíne, právu či poézii. O Kopernika zakopnete všade. Má tu svoju ulicu, sochu na najdôležitejšom námestí, je tu jeho múzeum, v katedrále opatrujú aj krstiteľnicu, v ktorej bol pravdepodobne pokrstený, meno po ňom nesie miestna univerzita, nákupné centrum a určite mnoho ďalšieho. Treba sa len vybrať do toruňských ulíc. 

Srdcom mesta je pekné Staromestské námestie (Rynek Staromiejski). V jeho strede stojí štvorkrídlová tehlová stavba radnice. Keď ju koncom 14. storočia začali stavať, bola ešte gotická. V roku 1603 ju prebudoval holandský architekt Antoni van Obbergen v štýle neskorej holandskej renesancie. Počas obliehania mesta Švédmi o sto rokov bola zničená, ale v roku 1737 ju opäť zrekonštruovali. Na námestí možno vidieť krásne meštianske domy, typické pre hanzovné mestá. Svedčia o prosperite mešťanov. Tú v 17. a 18. storočí narušili Švédi. K pokoju v meste neprispeli tiež spory medzi katolíkmi a protestatmi, ktoré viedli k vzájomným potýčkam a dokonca až k poprave richtára.

Už dlhšie si zálusk na Toruň robilo Prusko. V roku 1793 mu to vyšlo, mesto sa totiž po druhom delení Poľska stalo súčasťou tohto severonemeckého štátu. Krátko v rokoch 1807–1815 počas napoleonských vojen bol Toruň súčasťou Varšavského vojvodstva. Mesto sa vtedy pripravovalo aj na vpád ruskej armády. Po porážke Napoleona (ktorý tu niekoľko dní aj prebýval) pripadlo mesto opäť Prusku. V druhej polovici 19. storočia spojili Toruň železnicou s Berlínom, Gdaňskom aj Varšavou. Od roku 1920 s výnimkou druhej svetovej vojny, keď bolo okupované hitlerovským Nemeckom, už bolo súčasťou Poľska.

Dnes má Toruň vyše dvestotisíc obyvateľov. V uliciach okrem miestnych obyvateľov a početných turistov môžete vidieť aj veľa mladých ľudí, keďže Toruň je aj univerzitným mestom. Všade sú tu krásne kaviarničky (a ešte krajšie Poľky), veľa múzeí, kostoly, divadlá či planetárium s najväčším rádioteleskopom v strednej Európe. Ak dostanete chuť na poľské jedlo, ochutnajte pierogi. Nám ich vynikajúce pripravili v podniku Pierogarnia Stary Toruń. Na palacinky sa oplatí ísť do reštaurácie Manekin. Mesto, ktoré je od roku 1997 zapísané v zozname UNESCO, stojí za to ochutnať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?